BUĎ ZMENOU!

V rámci iniciatívy TEACHING GREEN sme pre vás pripravili rôzne výzvy, do ktorých sa môžu zapojiť jednotlivci, ale aj skupiny. V každej výzve sú navrhnuté dve aktivity, do ktorých sa môžete zapojiť podľa svojich možností. V rámci nich sa dozviete niečo viac o klimatickej zmene, o jej dopadoch na vaše okolie, ale aj o možnostiach, ako tieto dopady môžete vy sami zmierniť svojím konaním.

Pridajte sa k nám a spravte niečo pre svoje okolie a aj pre seba! A dajte nám vedieť, ako sa vám darí výzvu plniť – odfoťte sa alebo natočte video. Budeme radi, ak sa o svoje zážitky a skúsenosti podelíte na FB stránke TEACHING GREEN INTERNATIONAL, či na Instagrame @teaching.greenproject. A nezabudnite použiť #teachinggreenchallenge.

Ku každej výzve je natočené motivačné video, ktorým sa môžete nechať inšpirovať pri svojich aktivitách.

Držíme vám palce pri plnení výziev a už teraz sa tešíme na vaše príspevky na sociálnych sieťach.

Aj my sami z iniciatívy TEACHING GREEN sme sa do výziev zapojili a to zorganizovaním športových (vonku aj vnútri, keďže vonku lialo) aktivít. Ak chcete vedieť, ako to dopadlo, pozrite si video záznam 😊

climate change challenge

Znížte emisie CO2, ktoré vznikajú pri výrobe vášho oblečenia!

AKO NA TO:

  1. Zorganizujte výmenu oblečenia v rámci svojej komunity.
    Určite máte vo svojej skrini oblečenie, ktoré je vám malé alebo ste ho veľmi dlho nenosili. Darujte ho niekomu. Zároveň aj vy môžete získať nové oblečenie od niekoho iného. Pokúste sa zorganizovať takúto výmennú burzu v rámci svojej komunity. Ušetríte tak obrovské množstvo oxidu uhličitého (CO2), ktoré vzniká v rámci textilného priemyslu a pri preprave oblečenia.
  1. Využite staré oblečenie a vyrobte z neho niečo užitočné (upcykling).
    Ak už oblečenie nie je vhodné, aby ste ho niekomu darovali, stále môže byť ešte zužitkované. Zo starého trička sa dá napríklad vyrobiť taška. Množstvo nápadov isto nájdete aj na internete.


Viac informácií o tom, ako vo výzve postupovať, sa dozviete z videa nižšie.

NEZABUDNITE: BUĎTE SAMI SEBOU! POVEDZTE „NIE“ RÝCHLEJ MÓDE / FAST FASTION.

Ochraňujte biodiverzitu a ekosystémy vo vašom okolí!

AKO NA TO:

  1. Vytvorte kŕmidlo pre vtáky alebo hmyzí hotel z odpadového alebo prírodného materiálu.

    Vtáčie kŕmidlá sú hlavne v zimnom období dôkazom toho, že ľuďom nie je ľahostajný osud malých štebotavých kamarátov – vtákov. Nápadov na ich konštrukciu nájdete určite veľa, od jednoduchších po tie prepracovanejšie.

  2. Informujte o výnimočných chránených rastlinách rastúcich vo vašom okolí.

    Prispôsobiť sa klimatickej zmene je náročné aj pre rastliny. Nevedia sa totiž zdvihnúť a presťahovať sa. Spoznajte preto chránené rastliny vo vašom okolí a podmienky, ktoré potrebujú pre svoj rast. Dajte vedieť aj ostatným, čím sú výnimočné! Ideálne bude, ak lokalitu ich výskytu aj navštívite a skontrolujete, či ich niečo neohrozuje.


Viac informácií o tom, ako vo výzve postupovať, sa dozviete z videa nižšie.

NEZABUDNITE: ČÍM VÄČŠIA BIODIVERZITA, TÝM VÄČŠIA EKOSYSTÉMOVÁ STABILITA.

Minimalizujte cestu autom, ktorá ovplyvňuje klímu aj kyslosť oceánov!

AKO NA TO:

  1. Využitím alternatívnych spôsobov prepravy počas jedného týždňa znížte svoje emisie z dopravy.

    Zmapujte použité dopravné prostriedky pri ceste do školy. Pomocou mapových portálov alebo mobilných aplikácií zistite počet najazdených kilometrov pre každý použitý dopravný prostriedok. Následne s využitím nižšie uvedených údajov vypočítajte vami vyprodukované emisie CO2. Stanovte si záväzok, o koľko chcete znížiť svoje emisie a pokúste sa ho dodržať.

    • Električka alebo trolejbus – 42 G/KM
    • Elektromobil – 43 G/KM
    • Minibus – 55 G/KM
    • Motorový vlak (dízel) – 60 G/KM
    • Elektrický vlak, metro – 65 G/KM
    • Autobus – 69 G/KM
    • Moped – 73 G/KM
    • Hybridné auto – 84 G/KM
    • Motorka – 94 G/KM
    • Menšie auto – 110 G/KM
    • Stredne veľké auto – 133 G/KM
    • Veľké osobné auto – 183 G/KM

  2. Analyzujte kyslosť na vzorkách vody.
    Chemické zloženie oceánskej vody sa mení najmä absorpciou oxidu uhličitého z atmosféry. Práve doprava je zodpovedná za približne štvrtinu celkových emisií CO2 v Európskej únii (v roku 2019), pričom 71,7% z nich pochádza z cestnej dopravy. Cieľom EÚ je dosiahnuť do roku 2050 90% zníženie emisií skleníkových plynov z dopravy v porovnaní s rokom 1990.

    Ako oxid uhličitý mení pH vody si môžete vyskúšať pomocou jednoduchého pokusu. Odmerajte pH klasickej vody z vodovodu. Následne túto vodu obohaťte o oxid uhličitý (tak, že vyrobíte z nej sódu) a meranie zopakujte. Vyhodnoťte výsledok.

Viac informácií o tom, ako vo výzve postupovať, sa dozviete z videa nižšie.

NEZABUDNITE: JEDNO MŔTVE MORE STAČÍ!

Všímajte si viac našich spojencov v klimatickej kríze - stromy!

AKO NA TO:

  1. Nájdite najstarší strom vo vašom okolí a vypočítajte, koľko emisií oxidu uhličitého za svoj život zachytil.

    Nájdite najstarší strom alebo si vyberte strom z vášho okolia, ktorý je vám sympatický. Urobte mu reklamu a dajte ostatným vedieť, koľko emisií oxidu uhličitého ročne zachytí a koľko emisií už zachytil počas svojho života.

  2. Vysaďte strom. Dajte však pozor, aby ste vysádzali pôvodné druhy.

    Výsadba stromu má svoj postup. Venujte preto čas dôkladnej príprave a následne sa nezabudnite o svoj strom starať.

Viac informácií o tom, ako vo výzve postupovať, sa dozviete z videa nižšie.

NEZABUDNITE: STROMY ROBIA KLÍMU STABILNEJŠOU!

Mestská zeleň ochladzuje priestor. Pomôžte ju rozšíriť!

AKO NA TO:

Väčšina ľudí žije v mestách. V porovnaní s vidieckymi oblasťami býva v mestách v lete vyššia teplota. Tento fenomén, známy ako mestský tepelný ostrov (Urban Heat Island – UHI), prispieva k otepľovaniu na lokálnej i globálnej úrovni. Zatiaľ čo mestské oblasti majú vyšší podiel spevnených nepriepustných plôch, vidiecke oblasti sú pokryté trávou, kríkmi alebo lesmi. Táto vegetácia pomáha ochladzovať vzduch, zatiaľ čo asfalt a betón absorbujú teplo, ktoré následne vyžaruje do okolia. Jedno z najefektívnejších opatrení pre znižovanie teploty v mestách je preto výsadba zelene.

  1. Výsadbou kríkov, kvetov, záhonov, trávnikov alebo stromov rozšírte zelené plochy vo vašom meste.

  2. Informujte verejnosť o význame zelených plôch a parkov v mestách.

Viac informácií o tom, ako vo výzve postupovať, sa dozviete z videa nižšie.

NEZABUDNITE: VRÁŤME ZELEŇ SPÄŤ DO MESTA!

Správajme sa k vode s úctou!

AKO NA TO:

Voda je cenným darom prírody, ktorý si zaslúži našu úctu. Z celkového množstva vody na Zemi je k pitiu vhodných iba 0,03% z nej (jedna lyžička z veľkého vedra) a my ňou častokrát plytváme. Problematický je aj náš prístup k spadnutej dažďovej vode. Naše sídla boli vybudované tak, aby voda rýchlo odtiekla, namiesto toho, aby zostala zachytená v krajine a poskytla jej tak vlahu.

  1. Zachytávajte dažďovú vodu do nádob, využívajte ju a šetrite tak pitnou vodou.

  2. Zmapujte, pri akých činnostiach plytváte pitnou vodou vo vašej domácnosti, zmeňte vaše zaužívané zvyklosti a začnite vodou viac šetriť.

Viac informácií o tom, ako vo výzve postupovať, sa dozviete z videa nižšie.

NEZABUDNITE: NA KAŽDEJ KVAPKE ZÁLEŽÍ!

Plytvanie potravinami neznamená len plytvať peniazmi!

AKO NA TO:

Plytvanie potravinami má negatívny vplyv na životné prostredie. Potraviny, ktoré sú vyhodené do odpadu, končia často na skládkach, kde sa môžu rozkladať a uvoľňovať skleníkové plyny, ktoré prispievajú k globálnemu otepľovaniu. Každý z nás môže pomôcť minimalizovať plytvanie potravinami. Napríklad tým, že nakupujeme len to, čo naozaj potrebujeme a prípadné zvyšky použijeme na prípravu jedál, darujeme ich do charitatívnych organizácií alebo ich kompostujeme.

  1. Zostavte recepty využívajúce rôzne potravinové zvyšky, ktoré by inak skončili v koši.

  2. Podporte lokálnych producentov a uvarte si jedlo z lokálnych potravín.

Viac informácií o tom, ako vo výzve postupovať, sa dozviete z videa nižšie.

NEZABUDNITE: ROZHODUJ SA ROZUMOM, NIE ŽALÚDKOM!

Zistite zvyšovanie teploty povrchu či pôdy!

AKO NA TO:

Rastúca globálna teplota ovplyvňuje aj naše lokálne klimatické podmienky. Prejavuje sa to napríklad zvyšovaním teploty a kyslosti povrchových vôd, ako aj  zvyšovaním teploty pôdy, či rôznych povrchov, čo môže mať negatívny vplyv na rast rastlín a život živočíchov žijúcich pod zemou.

  1. Počas jedného týždňa odmerajte každý deň teplotu pôdy na vybranom mieste a svoje údaje vyhodnoťte.

  2. Porovnajte počas slnečného dňa teploty rôznych povrchov (asfalt, trávnik, …), ktoré sú vystavené slnečnému žiareniu a aj tie, ktoré sú v tieni!

Viac informácií o tom, ako vo výzve postupovať, sa dozviete z videa nižšie.

NEZABUDNITE: HORÚCE MIESTA NIE SÚ „COOL“ (= chladné, či skvelé)!

PRIPRAVME MESTÁ NA ZMENY KLÍMY!

AKO NA TO:

Posledná výzva si vyžaduje zapojenie miestnej komunity a ideálne aj zástupcov samosprávy. Spoločne tak môžete nájsť riešenia, ako sa lepšie prispôsobiť klimatickej zmene. Riešením môže byť rozširovanie zelených plôch, zelené strechy, vertikálna zeleň na budovách, zadržiavanie dažďovej vody, vytváranie suchých poldrov, do ktorých by mohla byť dažďová voda zvedená, inštalácia pitných fontán a ochladzovačov vzduchu, zlepšenie infraštruktúry pre cyklistov alebo inštalácia tienidiel.

  1. Zoberte zástupcov samosprávy na prechádzku a ukážte im miesta, ktoré by bolo možné vylepšiť. Ponúknite konkrétne nápady.

  2. Zorganizujte kultúrne alebo športové podujatie, ktorého hlavným cieľom bude informovať ostatných o prebiehajúcej klimatickej zmene.

Viac informácií o tom, ako vo výzve postupovať, sa dozviete z videa nižšie.

NEZABUDNITE: MYSLITE EKO A OSTAŇTE ZDRAVÍ!